prelety
Pioneer 10 preletel okolo Jupitera v decembri 1973, nasledovaný Pioneerom 11 presne o rok neskôr. Sondy poskytli nové dôležité dáta o Jupiterovej magnetosfére a získali niekoľko fotografií planéty s nízkym rozlíšením. Voyager 1 preletel v marci 1979 nasledovaný Voyagerom 2 v júli toho istého roku. Voyagery nesmierne zlepšili naše vedomosti o štyroch najväčších Jupiterových mesiacoch a zaznamenali Jupiterove prstence. Získali tiež detailnejšie zábery atmosféry planéty. Sonda Galileo bola navedená na obežnú dráhu okolo Jupitera v roku 1995, vypustila na Jupiter atmosferickú sondu a uskutočnila niekoľko preletov okolo všetkých galileových mesiacov. Sonda Galileo sa stala tiež svedkom dopadu kométy Shoemaker-Levy 9 na Jupiter, ktorá zasiahla planétu v roku 1994, dávajúc vynikajúci pozorovací bod pre túto veľkolepú udalosť. V 21. septembra 2003 jej misia skončila zhorením vo vyšších vrstvách Jupiterovej atmosféry. V roku 2000 preletela sonda Cassini na ceste k Saturnu okolo Jupitera a poskytla niekoľko snímok zatiaľ najlepšej úrovne rozlíšenia. Medzi vedecké ciele výskumu Jupitera patrilo mapovanie oblačnej vrstvy atmosféry, vytvorenie jej trojrozmernej mapy, globálna meteorológia, mapovanie výskytu polárnych žiar, snímkovanie známych satelitov, hľadanie stôp atmosféry na nich a tiež hľadanie ďalších, dovtedy neznámych obežníc Jupitera a mapovanie jeho rozsiahlej magnetosféry. Pri najväčšom priblížení bola sonda od vrchných mrakov Jupitera vzdialená 9,72 miliónov kilometrov. Z tejto vzdialenosti urobila zbery planéty s rozlíšením 58 km na pixel. V roku 2007 nastal prelet sondy New Horizons okolo Jupitera na jej ceste k planéte Pluto. NASA plánuje výpravu na preskúmanie tekutých oceánov na Jupiterovom mesiaci Europa. Očakáva sa, že sonda JIMO (Jupiter Icy Moons Orbiter) bude vypustená niekedy po roku 2012.Prelety sond Pioneer [upraviť]
Prelety sond Voyager [upraviť]
Obežnica Galileo [upraviť]
Prelety sondy Cassini [upraviť]
Plánované misie [upraviť]