trojania dopat komety pozorovanie zo zeme
Spolu s Jupiterom obiehajú okolo Slnka v rovnakej vzdialenosti dve skupiny planétok známych ako Trójania. Každá skupina zviera s planétou a Slnkom 60-stupňový uhol. Telesá v týchto pozíciách, tzv. libračných bodoch, sú dlhodobo stabilné. Prvým objaveným Trójanom Jupitera bola planétka 588 Achilles, ktorá má priemer 135 km. Pôvodné teórie predpokladali, že telesá boli na týchto pozíciách zachytené, ale najnovšie štúdie ukázali, že Jupiterovi Trójania už na tejto dráhe vznikli. Ide teda o veľmi starú a dynamicky veľmi stabilnú skupinu.[1] V období od 16. júla do 22. júla 1994 dopadlo na južnú pologuľu Jupitera viac ako 20 častí rozpadnutého jadra kométy Shoemaker-Levy 9, čo dalo príležitosť k prvému priamemu pozorovaniu zrážky dvoch telies v slnečnej sústave. Veľká hmotnosť Jupitera a jeho umiestenie blízko vnútornej časti slnečnej sústavy spôsobuje jeho časté zrážky s jadrami komét. Jupiter so zdanlivou magnitúdou minimálne -1,6 patril k planétam, ktoré ľudia poznali už odstaroveku. Svojou jasnosťou prevyšuje všetky hviezdy (najjasnejšia hviezda oblohy Sírius má magnitúdu -1,46) ale je až treťou najjasnejšou planétou po Venuši a Marse. Pri pozorovaní voľným okom sa javí ako veľmi jasné neblikajúce žlté teleso. Pri svojom najbližšom priblížení k Zemi, v opozícii má planéta jasnosť -2,8 magnitúd, pri najväčšej vzdialenosti, v konjunkcii iba -1,6. So zmenou vzdialenosti sa mení aj jeho uhlový priemer od 32" do 52". [2] Za jeden deň sa na oblohe priemerne posunie o uhol 0,0831°.[3] Podobne ako ostatné planéty, aj Jupiter vykresľuje na oblohe slučky, ktoré sú spôsobené zložením pohybu Jupitera a Zeme. Za jeden jeho siderický obeh, ktorý trvá necelých 12 rokov urobí planéta necelých 11 (presnejšie 10,9) slučiek.[4] Prechod jedným zvieratníkovým znamením mu trvá takmer presne rok. Už menším ďalekohľadom sa dajú pozorovať jeho štyri najväčšie mesiace, ktorých jasnosti v opozícii sú 5,0 mag. (Io), 5,3 mag. (Európa), 4,6 mag (Ganymedes) a 5,6 (Kallisto). Jasnosti mesiacov sa teda pohybujú na hranici viditeľnosti voľným okom. V ďalekohľade možno už v priebehu niekoľkých hodín sledovať zmeny polôh mesiačikov. Často dochádza aj k ich zákrytom planétou alebo naopak k prechodom cez jej disk. Polohy Galileiho mesiacov na každý deň v roku možno nájsť v astornomickej ročenke. Ľahko pozorovateľná je aj pásová štruktúra planéty.Trójania [upraviť]
Dopad kométy [upraviť]
Pozorovanie zo Zeme [upraviť]
Výskum [upraviť]