fyzikálne vlastnosti + dráha a rotácia
Priemer Pluta je 2 350 km, čo je menej ako priemerMesiaca Zeme, ale aj niektorých mesiacov iných planét. Malé rozmery Pluta do istej miery potvrdzujú predpoklad niektorých astronómov, ktorí sa domnievajú, že Pluto je bývalým mesiacom planétyNeptúnu, ktorý sa osamostatnil v dôsledku zrážky s iným telesom. Vnútorné zloženie Pluta je známe len približne. Jeho priemerná hustota necelých 2 g/cm2zodpovedá zmesi kremičitanov a ľadu.[1] Obežná dráha Pluta okolo Slnka je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická (to bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať). V porovnaní s excentricitou typickou pre kométyvšak stále možno hovoriť o "takmer kruhovej" dráhe. V aféliu sa od Slnka vzďaľuje až na 7 375 927 931 km, čo je takmer 50-krát väčšia vzdalenosť, ako je vzdialenosť Zeme od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. Vperihéliu sa však k Slnku približuje na 4 436 824 613 km, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch 1979 až 1999, kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku 1989 a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies. Dráha Pluta je v rezonancii3:2 s Neptúnom. Znamená to, že kým Neptún urobí tri obehy okolo Slnka, za rovnaký čas Pluto urobí dva celé obehy. Jeden obeh Pluta trvá 247,68 roka, čo bol najdlhší planetárny rok v slnečnej sústave. Spolu s Neptúnom preto patrilo medzi planéty, na pri ktorých od ich objavu ešte neuplynul ani jediný celý obeh okolo Slnka. Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát viac svetla ako Mesiac v splne. Pre jeho veľkú vzdialenosť by sme však z povrchu Pluta už nevideli Slnko ako kotúčik, ale ako bodový zdroj svetla podobne ako ostatné hviezdy.[1] Pluto patrí k pomerne zriedkavým telesám slnečnej sústavy, ktoré sa otáča okolo svojej osi retrográdne, čiže v opačnom smere ako väčšina ostatných objektov. Jedna siderická otočka okolo osi mu trvá 153 hodín, čo je približne 6 pozemských dní. Od východu Slnka po východ Slnka na tom istom mieste planétky uplynie doba približne 6 pozemských dní 9,5 hodiny.[2] Sklon rotačnej osi telesa je taký veľký, že rovina jehorovníka je takmer kolmá na rovinu obehu podobne ako je tomu u Uránu.[3] Doba rotácie Pluta je rovnaká, ako obežná doba jeho najväčšieho mesiaca Chárona okolo Pluta. Takáto rotácia, pri ktorej teleso zdanlivo nehybne visí nad určitým bodom povrchu druhého, sa nazýva stacionárna rotácia.Fyzikálne vlastnosti [upraviť]
Dráha a rotácia [upraviť]
Obežná dráha [upraviť]
Rotácia [upraviť]