pozorovanie
Jasnosť Uránu sa mení od 5,4 mag. v opozícii do 6,0 mag. v konjunkcii. Pohybuje sa teda na hranici viditeľnosti voľným okom. Pre malú jasnosť a nevýrazný vzhľad si Urán možno veľmi ľahko zameniť s hviezdou, čo sa v minulosti aj niekoľkokrát stalo. Hoci bol Urán pred svojim oficiálnym objavom neraz pozorovaný, pozorovatelia ho považovali za hviezdu a zakresľovali ho do hviezdnej mapy. Ani v malom ďalekohľade nemožno na povrchu Uránu pozorovať nejaké detaily ani jeho nevýrazné prstence. Planéta sa v ďalekohľade javí ako malý modrozelený disk s jemným zeleným obvodom. Jeho najjasnejšie mesiace Ariel, Titania a Oberondosahujú v opozícii len 14. magnitúdu, preto ich možno pozorovať len výkonnejším ďalekohľadom. Vzdialený Urán naposledy navštívila začiatkom roka 1986 kozmická sonda Voyager 2. Vďaka vyvíjajúcej sa pozorovacej technike však môžeme planétu pozorovať pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu takmer rovnako dobre ako pomocou sondy.Pozorovanie [upraviť]
História pozorovaní [upraviť]
Súčasné pozorovania [upraviť]
Výskum sondami [upraviť]