mytologia
Venuša je asociovaná so sumerskou bohyňou Iaannou, akkadskou Ištar, asýrskou Mylitou, sýrskouAstarté, fénickou Astarot, egyptskou Aštoret, indickou Šukrou, germánskou Freyou, gréckou Afroditou arímskou Vénus.[6][7] Venuša bola pôvodne bohyňou jari a oživenej prírody, na bohyňu lásky a krásy sa premenila pravdepodobne až pod vplyvom gréckeho kultu Afrodity.[8] Jej otcom bol boh neba Caelus (v starovekom Grécku Uranos), matka zostáva nejasná. Podľa jedného mýtu sa Venuša zrodila z morskej peny oplodnenej Uranom. Rimania si ju veľmi ctili a vážili. Jej najväčšie rímske chrámy stáli na Caesarovom fóre (chrám Venuše rodičky) a pri Svätej ceste k Rímskemu fóru (chrám Venuše a Romy). Kult Venuše sa udržal až do víťazstva kresťanstva.[9] Zrodenie Venuše bolo námetom mnohých umeleckých diel (Apellés zo 4. storočia p. n. l., Botticelli, Tizian, Rubens, Rembrandt a i.). V astrológii sa Venuša považuje za ženskú planétu. Vlastnosti, ktoré sa jej pripisujú, vychádzajú zo starovekých predstáv o bohyni Venuši. Sú to predovšetkým láska, krása, erotika a umelecké nadanie.[10]Podľa Ptolemaia prináša svojim zverencom slávu, česť, duševnú pohodu, blahobyt, telesné zdravie, hojnosť domácich zvierat a dostatok obilia. Osoby pod jej vplyvom sú údajne veselé, príjemné, so vzťahom k umeniu.[11] V systéme babylonskej astrológie bola zaradená medzi tradičných 7 planetárnych vládcov, chronokratorov (vládnuci pár svetiel Slnko, Mesiac a planéty Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn).[12] V rámci sedemdňového týždňa vládne Venuša piatku, z čoho v niektorých jazykoch vzniklo aj pojmenovanie tohto dňa (latinsky dies Veneris, v sanskrte šukravána).[13] Z Pytagorových kozmologických predstav Zeme obalenej 7 otáčejúcimi sa planetárnymi sférami, vydávajúcimi tzv. hudbu sfér, boli odvozené staršie sedemtónové hudobné stupnice[6], v ktorých Venuši patril tón H.[14] Z ľudských zmyslov pripadla Venuši chuť,[15][13] z kovov meď.[14][16] V západnej astrologickej tradícii založenej na ptolemaiovskom systéme vládne Venuše VII. a II. domu, takže jej denný dom zodpovedá vzdušnému znameniu Vah a nočnému zemskému znameniu Býka. Ničí ju protiľahlé (exilové) znamenia Barana a Škorpióna, domy jej konkurenta Marta. Povýšenie zažíva v spirituálne súnáležitých[17] Rybách, pád naopak v rozumovej a kritickej[17] Panne.[12] Niektoré prvky tohto systému mohli byť inšpirované skutočnými astronomickými zvláštnosťami Venuše. V priebehu 5 synodických oběhov okolo Slnka vykonáva Venuša z geocentrického pohľadu 5 retrográdnych pohybov v rôznych častiach zverokruhu, ktorých postupnosť tvorí vrcholy päťcípej hviezdy kreslenej jedným ťahom – pentagramu.Venuša v kultúrnych dejinách [upraviť]
Mytológia [upraviť]
Astrológia [upraviť]
Venuša v súčasnej kultúre [upraviť]