povrch hydrosfera pedosfera
Povrch Zeme je veľmi rôznorodý, pretože ho utváralo veľké množstvo najrozličnejších procesov, z ktorých niektoré nepoznáme nikde inde v slnečnej sústave, iba na Zemi. Zem je pravdepodobne jediná planéta slnečnej sústavy, ktorá si dodnes zachovala sopečnú aktivitu a platňovú tektoniku (hoci existujú predbežné dôkazy o vulkanickej aktivite Merkúra[8] a Venuše aj v súčasnosti. Tieto dva procesy sa výrazne podieľajú na pretváraní povrchu Zeme. Vrásnením vznikli a stále vznikajú nové pohoria, sopky sa výrazne podieľajú na vyvretí, ale aj čiastočnom či úplnom zničení sopečných ostrovov, pohyb tektonických platní v dlhodobom merítku výrazne pozmieňa vzhľad kontinentov. Prítomnosť kvapalnej vody a atmosféry umožňuje výraznú eróziu. Vodná erózia je v súčasnosti v slnečnej sústave jedinečný proces, aj keď v minulosti sa mohol vyskytovať aj na Marse.[9] Oproti iným planétam a ich mesiacom nachádzame na povrchu Zeme len veľmi málo impaktných kráterov. V prepočte na rovnakú plochu má Mesiac 1350-krát viac kráterov a Venuša 1,5-krát viac kráterov ako Zem.[10] V súčasnosti je ich na celom svete známych 170.[6] Dôvodom je jednak prítomnosť hustej atmosféry Zeme, ktorá nedovolí väčším telesám dopadnúť na jej povrch (zhoria v nej) a jednak erozívne procesy, ktoré krátery postupne zahladzujú. Najväčší známy zemský kráter je Vredefort v Južnej Afrike, ktorý má priemer 300 km.[6] Povrch Zeme pokrývajú kontinenty a (pevniny) a oceány. Kontinenty dnes zaberajú 29% povrchu Zeme. 71% povrchu je zaliaty vodami morí aoceánov. Tieto dve hlavné zložky povrchu sa od seba neodlišujú len prítomnosťou/neprítomnosťou vody, ale aj stavbou zemskej kôry. Pred miliónmi rokov mali kontinenty oproti dnešku odlišné tvary a polohy a podobný vývoj očakávame i do budúcnosti. Príčina je v tom, že kontinenty sa v zemskej kôre pomaličky pohybujú na obrovských doskách v rôznom smere. Hydrosféra je názov zahŕňajúci všetko vodstvo (či už na povrchu, pod povrchom alebo nad povrchom) a v akejkoľvek forme (vodná para, tekutina,ľad. Celkový objem vôd je asi 1 385 mld. km3. Najviac vody je obsiahnutej v moriach a oceánoch - až 96,54 %. Najväčší oceán je Tichý oceán, ktorý zaberá rozlohu 166,24 milióna km2.[9] Zvyšok svetových zásob vody pripadá na vodné toky (rieky a potoky), jazerá, umelé nádrže,podzemnú vodu, vodu v pôde, vodné pary obsiahnuté v atmosfére a ľadovce (tieto predstavujú najväčšiu zásobáreň sladkej vody). Voda v pevnom skupenstve sa vyčleňuje do kryosféry. Veľmi malá časť svetových zásob vody je obsiahnutá tiež v telách živých organizmov. Celkové množstvo vody viazanej v telách organizmov by po uvoľnení na celom zemskom povrhcu utvorilo vrstvičku s hrúbkou približne 1 milimeter.[11] Živé organizmy neustále vydávajú vodu do okolitého prostredia napríklad procesom dýchania. Tepelná kapacita vody zabraňuje priveľkým výkyvom medzi dennou a nočnou teplotou na planéte. Voda na Zemi nie je nehybná, neustále cirkuluje. Tento proces sa nazýva kolobeh vody. Pedosféra je samostatne vydelený obal Zeme tvorený z veľkej časti pôdou. Pôda vznikla premenou vrchnej časti litosféry (zvetrávaním hornín) pôsobením organizmov, slnečného žiarenia, vzduchu, vody a času. Pedosféra tvorí životné prostredie pre organizmy a je prechod medzi živou a neživou sférou. Jej hrúbka je kolísavá, od niekoľkých centimetrov až po približne 3 metre.Povrch Zeme [upraviť]
Strana jedného štvorca meria 30 stupňov
Hydrosféra [upraviť]
Pedosféra [upraviť]